odjakživa ma priťahovala obdivuhodná zručnosť a trpezlivosť uchovaná v stopách našich predkov - predmetoch, ktoré síce stratili svojich majiteľov, často i využitie, no dodnes nesú hrdo svoje vzácne príbehy. aj keď sa zbieraniu starých pôvodných krojov venujem už vyše šesťnásť rokov, k magickému svetu kútnych plachiet som sa priblížila až po narodení mojej dcérky emílie. akosi ma tento nesmierne výnimočný fenomén histórie materstva na Slovensku úspešne obchádzal. na deň kedy som kútnu plachtu vzhliadla po prvýkrát nikdy nezabudnem. ešte v ten deň som začala pátrať po jej funkcii, význame a symbolike výšiviek. ani návštevy archívov, práca s monografiami a staršími knihami ma však neposunuli veľmi ďalej. pomaly som začala chápať, že kútnice, ako sa týmto vzácnym plachtám určeným na ochranu matky a novorodenca hovorilo, sú dodnes opradené rúškom tajomna. až rozhovory s etnografkami, dulami a najstaršou žijúcou generáciou priniesli vytúžený zlomok poznania v tejto oblasti.

keď som vyjadrila túžbu nájsť jednu zablúdenú kútnicu do mojej zbierky, kolega, skúsený zberateľ krojov mi povedal, že v dnešnej dobe to bude veľmi ťažké. priznal, že za desiatky rokov čo sa venuje výskumu v teréne sa stretol s dokopy štyrmi kútnicami. zaspávala som vtedy s myšlienkou, že niekde jedna na mňa dozaista čaká, a aj keby som ju mala objaviť na konci života, bude to stáť za čas strávený hľadaním. ani nie o týždeň si ma našla sama. na bazáre ju jedna pani predávala v domnienke, že je to len z jednej strany vyšitý obrus či starý prehoz na posteľ. s radosťou mi porozprávala o jej pôvode, bolo to totiž dedičstvo po jej mamičke, ktorá zas tento kus krásne vyšitej kútnej plachty získala od svojich predkov. stal sa malý zázrak. zrazu som bola majiteľkou nielen vyše stopäťdesiatročnej kútnej plachty z hornej vsi pri partizánskom, stala som sa i nositeľkou zodpovednosti vrátiť kútnici zaslúžený záujem ľudí, ktorí o jej existencii a význame doposiaľ nikdy nepočuli. pozerala som na svoju nádherne červenou priadzou vyšitú ľanovú kútnu plachtu, ktorá istotne zažila veľa detského kriku a smiechu a o niekoľko hodín som ju už rozprestierala pred lenku a miriam, majiteľky a dizajnérky zo slovenskej značky mile.

po pár minútach boli obe vtiahnuté do sveta rokov minulých. aby som bola konkrétna, do konca devätnásteho storočia, pretože práve vtedy vo väčšine miest na slovensku tradícia využívania kútnych plachiet navždy zanikla. avšak vtedy sme s dievčatami z mile ani len netušili aká dlhá, a neskutočne krásna bude naša spoločná cesta. už vtedy sme si uvedomovali, že sa púšťame do výnimočnej spolupráce, keďže v centre nášho úsilia bolo nadviazať na výsek magického aspektu materstva v minulosti na území slovenska, súčasne priniesť modernú, pohodlnú, kvalitnú spoluprácu, ktorá sa nevymyká minimalizmu a praktickému charakteru mile.

predtým ako sme sa pustili do strihov, hľadania najvhodnejšieho materiálu, ľudí, ktorých sme prizvali neskoršie do tímu, snažili sme sa získať čo najviac poznatkov, obsiahnuť všetku tú krásu, ktorú kútne plachty so sebou niesli. na území Slovenska sa tejto obradnej, zároveň reprezentačnej textílii v tradičnom roľníckom prostredí venovala v minulosti veľká pozornosť. kútna plachta symbolizovala silu ženy. verilo sa, že poskytuje ochrannú ruku nad životom, ktorý matka dala tomuto svetu. vo vlákne kútnice bola zachytená nekonečná túžba po istote, radosti a blahobyte, v ochranných symboloch jej červených výšiviek prúdila energia, brániaca matku i dieťaťa pred negatívnymi nástrahami. odjakživa bola kútna plachta spájaná s magickou ochranou ženy i dieťaťa pred zlými silami, urieknutím, pôsobením negatívnych myšlienok. z farebnosti prevládala vo výzdobe červená farba s ochranným účinkom, z motívov srdcia, kohúty ako symboly plodnosti, štylizované kvety a hviezdice.

praktická a magická funkcia kútnych plachiet sa viazala na rituál, ktorý v minulosti prebiehal ihneď po pôrode, kedy bola zavesená nad posteľ a zapichnuté do nej boli ihly, špendlíky, klince a do vádzky (magicko - purifikačného obradu ukončenia izolácie po šestonedelí) spoza nej matka s dieťatkom nevychádzali.

plachta chránila ženu a dieťa pred kontaktom s ostatnými členmi rodiny (choroby), súčasne jej poskytovala súkromie a pokoj. ako som sa snažila zistiť či niečo podobné zaznamenali i iné európske krajiny vo svojej histórii materstva, dodnes som nenaďabila na podobný fenomén. kútnica bola však na mnohých miestach slovenska využívaná aj na iné účely, napríklad keď žena prežívala hlboký smútok a hľadala v jej vlákne oporu. keď niesla neprekonateľnú bolesť i vtedy jej kútnica poskytla úľavu. na niektorých miestach slovenska dokonca žena pociťujúca prichádzajúcu smrť, zabalila sa do svojej kútnej plachty a v pokoji a jej objatí, v spomienke na najkrajšie obdobie, kedy v jej ochrane tĺklo jej srdce čo najbližšie k srdcu potomka, nechala to svoje doznieť. v niektorých častiach slovenska kútnicou dokonca zakryli ťažko umierajúcu ženu, aby jej odobrala bolesti tak ako pri pôrode, alebo jej ju dali do truhly, aby ju sprevádzala na poslednej ceste.

počas našej spolupráce s dizajnérkami z mile sme pre našu líniu z pôvodnej zachránenej kútnice prebrali ojedinelý motív vyšívanej halúzky, symbolizujúci šťastie a lásku v novom živote, tak ako u bábätka tak i u mamičky. východisková bola pre nás snaha priniesť nielen kúsok oblečenia, ktorého odkaz nesie prejav úcty naším prastarým mamám. čistými líniami, strihom a materiálom sme chceli vytvoriť pocit, kedy je žena slobodná, kedy si užíva čas sama so sebou a pritomv spoločnosti nového človeka, ktorý sa na tomto svete ocitol vďaka jej sile.

veríme, že v našej kolekcii prežijete vzácne chvíle plné radosti a lásky.

tamara šimončíková heribanová

na našej webovej stránke používame súbory cookies. prezeraním našej webovej stránky súhlasíte s ich používaním.

viac informácií súhlasím